Nech najsväCtejšia obeť PáFna,
vždy hodná Gchvály, pokloC(e)ny.
Nech najsvä[C]tejšia obeť Pá[F]na, vždy hodná [G]chvály, poklo[C][(e)]ny.
/:Tá obeť [a][(C)]večne požehna[F]ná, nech si nás [G]k láske naklo[C]ní.:/
Tak vrúcne kľakám v odovzdaní, zo srdca Pánu ďakujúc.
/:Za túžbu žiť s Ním v každom dianí, za milosť slova pracujúc.:/
Mária, Matka, ktorá bdela nad mojim žitím jednostaj.
/:Keď odpojí sa duša z tela, Ty ju zas Bohu odovzdaj.:/